Chemnitz po prvé

They failed because they did not start with a dream - Nicholas Shakespeare 

Ako je viac menej známe, som veľkou fanúšičkou športovej gymnastiky (približne v tejto dobe to budú už 2 roky ;)) a najmä ženského USA tímu. Asi v polke marca som sa dočítala, že sa chystajú na pár stretnutí v mestách Jesolo (ITA) a Chemnitz (GER). Ako správny geograf som si to hodila do Google maps a zistila, že Chemnitz je relatívne neďaleko. A že lístok stojí iba 17€  (čo nie je zase až tak málo ale oproti iným vstupenkám... + priznávam, že pobyt v POL zdegeneroval môj pohľad na euro ceny). A že keď už vycestujem, tak v rámci "šetrenia" sa môžem na ďalší deň pozrieť aj do Berlína (2 hod na sever vlakom) a budem mať 2 muchy jednou ranou. Samé za, žiadne proti.

Už len všetko pozisťovať a nájsť parťáka (ten sa ešte stále nenašiel a tohtoročné majstrovstvá sveta sú v Antverpách, takže šetrite športovo/cestovateľskí priatelia :)) Prišlo pár zaváhaní či neísť predsa len na Veľkú noc domov ale spoje typu 12h a 4 prestupy rozhodli. Nehovoriac o tom, že takmer komplet erazmácke osadenstvo sa vydávalo poznávať Európu (v kurze bola najmä Praha a Berlín, ale aj Rím, Warszawa, Viedeň a Budapešť).  Terén, terén, terén...

Poctivé za padlo asi pár dní pred odchodom, tak bolo načase zháňať ubytko. So, when was the last time, you did something for the first time? Takže som obnovila svoj profil na couchsurfingu, poslala pár žiadostí a začala baliť. Na poslednú chvíľu som sa rozhodla vymeniť Berlín za Drážďany, a dohodla sa s istou Júliou, študentkou v Chemnitzi (má to nejaký Slovenský ekvivalent??), že teda prespím u nej. A tak po cca 2 týždňoch premýšľania aké by bolo super vidieť gymnastiku konečne naživo, som zaspávala s opäť raz zbaleným rupsačikom. 

Odchod o pol šiestej ráno bol skvelý, lebo Wroc vyzerala konečne jarne a relatívne teplo. Taktiež vlaky odchádzajúce smer GER vyzerajú podstatne životaschopnejšie ako tie smer CZ. Ale to si ja zase na také detaily nepotrpím. Hneď za Wroc sa však situácia výrazne zhoršovala a ďalšie mestá už boli kompletne zasnežené. 30. marca. Ešte dobre, že som na poslednú chvíľu vzala zo stola zabudnuté rukavice jednej zo Škótiek (ony + USA = Berlin) Posilnila som sa teda raňajkami v Drážďanoch na stanici, kde ste si mohli nakladať čo ste chceli, takže som si spravila vlastnú verziu Veľkonočného stola, a pokračovala prípojom do Chemnitzu. 

A bolo. O 11:02 som hrdá a spokojná vysadla v svojej cieľovej stanici a pustila sa rovno za nosom. Narazila som na nejaké námestia, centrum s veľkonočnými trhmi, McDonald kde bola spoplatnená Wifi, a stále blúdila dookola, lebo predsa len som si cestu k hale nezapamätala. Tak som zahanbene vošla do turistických informácií, vzala mapu zadarmo a pádila preč. A to bolo takééééé jednoduchééééé keď som to už videla na mape.... 7 min od centra...

No a bola som tam :D Nadšená ako všetky ostatné 8 - 13 ročné dievčatká :D Boli už len lístky na státie (ale úspora 7€), teda cca 2 000 miest s prehľadom vypredaných, fanúšikovia boli od najmladších po seniorov, dievčatá aj chlapci. Zaujala som pozíciu, pripravila foťák a za chvíľu sa začal Turn - Länderkampf Chemnitz 2013 medzi družstvami Nemecka, Rumunska a USA. Keďže rozhodne nie som profík fotograf tak som si iba natáčala videá, keď nie tak som tlieskala, vždy keď niekto spadol som sa pridala k davovému oooooooh a celkovo som len tak bola spokojná a užívala si atmosféru :). Celé stretnutie trvalo od druhej do piatej, aj s odovzdávaním cien a tančekom pripraveným domácim gymnastickým klubom - malé gymnastky a ich obetaví ockovia. Samozrejme s prehľadom vyhralo USA, potom GER, ROM a posledné bolo zmiešané družstvo USA/GER. Ale ľudia sme bolí skvelí a fandili sme všetkým rovnako. 

Na záver som sa aj so svojimi takmer 180cm a žiarivou zeleno-ružovou bundou opäť primiešala medzi mladé gymnastické nádeje a vystála si rad na podpisy. Samozrejme takto davovo to nemalo také čaro ako čakať na tanečníkov pri zadnom vchode DJZ (vy viete koho myslím ;)), ale výsledok bol rovnaký. A keďže je jar po olympiáde čo v gymnastickom svete znamená značnú generačnú výmenu, možno o pár rokov aj strašne na niektorom podpise zbohatnem ;). Asi skôr nie, lebo si ich nechám pre motiváciu...

Potom som sa vrátila do reálneho sveta, ktorý toho o gymnastike veľa netuší, navštívila McDonald, ktorý sa stáva mojím verným kamarátom, útočiskom a istotou, že všade chutí rovnako a dohodla sa čo a ako s Juliou. Stretli sme sa za pol hodinku, zašli na pivo (opäť raz pokus či mi už chutí, a nie, stále mi nechutí), trochu prejsť centrum, prebrali sme rozdiely medzi nemeckým a česko/slovensko/poľským vzdelávaním, cestovateľské plány, statočne sme poohovárali erazmákov a šli domov. 

Ale predsa len to nebol každodenný reálny svet. Lebo úplne cudzie dievča dovolilo inému úplne cudziemu dievčaťu prespať v jej vlastnej izbe, použiť jej vlastnú kúpeľňu, spoločne si zrobili večeru zo všetkého čo bolo v chladničke a pokračovali rozhovormi o svadbách a deťoch a najlepšom rannom spoji na stanicu. A že sa menil čas, tak sa nerozprávajú dodnes, lebo rozumne sa rozhodli ísť aj spať.