Nepárne roky vždy boli a aj budú tými lepšími :)
Leto 2007 bolo jedno z najlepších môjho života... doma som bola dokopy toľko, že sa dodnes čudujem, že to rodičia prežili v mlčaní.
2008 začal pocitom úplného stratenia sa v živote niekde pod Šarišským hradom, a v lete prišiel Baobab ;)
2009 naopak prišiel s poriadnym vzrúšom, bez ruského plynu a s novou menou, začala sa zbíjať poriadna partia v triede až prišla stužkovááááá a dozvuky.... a uzavrela som svoj prvý otvorený vzťah ;)
Ale zase 2010 začal úplne rovnakým pocitom stratenia sa, aj keď tentokrát na Prešovskej pešej zóne (ale tá irónia že odzneli presne tie isté vety tomu už ubrala na dramatickosti) a pokračovalo to maturami, letom v očakávaní, ne-USA a absolútnym stratením sa... 2010 bol fakt na nič a ako jediné pozitívum väčšinou vidím len moju prvú cestovateľskú výzvu - takmer týždeň v Prahe. (Uznávam, že matury mali aj svetlé chvíľky ale písomné ma zničili... tábor bol fajn ako vždy.)
2011 začal vetou že na 100% odchádzam o 11 dní do Holandska a fakt som odišla na 8 mesiacov, zbierala skúsenosti, zamilovala sa do bicyklovania po veterných rovinách a opaľovania sa od apríla, krochkanie mi zaliezlo pod kožu a celkovo až dnes zisťujem ako veľmi mi Hol chýba... bola som v troch hlavných mestách za 3 soboty, došla do Amsterdamu lietadlom, vlakom, autobusom aj bicyklom, bola prijatá na MUNI aj CUNI a skutočne aj začala študovať na VŠ... proste krása.
No 2012 začal prvým posúvaním skúšok (otrasný zlozvyk odvtedy), nenormálnym semestrom (veta už to nebude ľahšie, už si len zvykneš je skutočne pravdivá), posledný tábor, brigáda so vstávaním pred 6 (ehm...) ale celkovo nebol zlý... napr. také hrozno vo Francúzsku :)
Ale 2013... po opäť raz odflákaných skúškach opäť raz nová krajina, nový jazyk, za 4 soboty 4 európske takmer veľtoky... podaná prihláška na nový odbor a žiadosť o letné víza do USA...
NEPÁRNE roky vždy boli a aj budú lepšími... aby bol svet v rovnováhe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára