Zbohom Wrocław... vitaj Mesa.

Myslela som, že budem písať častejšie. Mala som veľké plány, čo všetko vo Wroc zažijem a uvidím. Keď nám začal kurz poľštiny, na prvú hodinu sme šli spolu. Na druhú som šla sama a načas. Na tretiu som už musela pobehnúť. Na štvrtú som zaspala a aj s behom meškala 8 minút. Vtedy som sa zamyslela nad tým, za aký krátky čas človek aj napriek všetkým veľkým zmenám okolo neho zapadne do starých koľají. Vráti sa k tomu čo je časom overené, aj keď sám dobre vie, že ani zďaleka to nie je najlepšia varianta. No u mňa je to teda sakramentsky krátko. Moja mamka by mi zaspievala (keby som jej dvíhala telefón :P).

Ale tak Wroc je za nami, resp. Erazmus. Do Wrocławi určite ešte pôjdem a všetkých Vás pozývam  :). Mesto je krásne a najmä od začiatku jari sa tam skoro stále niečo deje, teda na víkendovku mestsko-turistickú ako stvorené. Všetkým rada poradím čo nevynechať ;)

A tamtadadaááááá... po náročných týždňoch plných zrobených a nezrobených skúšok, zháňania poľských profesorov po celom meste, neustálych a takmer denných presunov medzi Brnom/Wroc/Prahou a Prešovom, prebdených nociach a robenia všetkého na poslednú chvíľu vyhlasujem, že som zbalená (už takmer) a presne s dvojročným meškaním nastupujem na svoju cestu za oceán. To nebude náhoda, že ani vtedy ani teraz sa nechystám na VŠ ;) (rozumej - nedala som skúšku po 5. krát a teda geografia sa z pozície moja budúca kariéra presúva na pozíciu môj obľúbený koníček).

Teda najbližších 1+13 týždňov sa sťahujem do Nashville, Tennessee a potom Mesa, Arizona :). Najviac sa teším ako ma brutálne opáli... A na úplne všetko sa teším... že mám niečo nové. Keď som si v štvrtom na strednej vyberala VŠ, pamätám sa ako som mala strach, že proste sa upíšem jednému miestu a jednej veci na 5 rokov... a čo keď budem chcieť pomedzi to niečo iné vyskúšať? No tak to som už "poriešila". 

Neviem ako to bude s blogom počas leta, lebo ešte ani neviem ako to bude s netom ale každopádne keď niečo bude stáť za to tak napíšem. Veď je tu opäť nový začiatok a nové plány ;)

Krásne prázdniny všetkým želám, gratulujem všetkým spolužiakom zo strednej aj vám ostatným a najviac trom starenám, ktoré sú už bakalárky aj sestre ktorá zmaturovala a pochopila rozdiel medzi USA a UK. Celý život sa učíme ;)

Človek sa vydáva na cestu aby vystúpil na vysoký vrch. Spočiatku je cesta ešte rovná a ľahká, neskôr sa však stáva stále strmšou. Pre človeka to ale nie je problémom. Iba sa vždy znova dostáva na križovatky. Zakaždým sa však nevie rozhodnúť. Ktorou cestou mám ísť? Napravo či naľavo? Priamou? Cesty, pri ktorých sa zdá, že vedú rovno k vrcholu, sa za najbližšími stromami zatáčajú. Niektoré cesty sú blatisté, mokré, iné kamenisté alebo ležiace v horúčave slnka. Musí sa rozhodovať vždy nanovo. Stále ťažšie mu to padne. Na každej križovatke dlho stojí, niekedy sa aj odhodlá vybrať jednou z tých ciest. Trvá dlho kým sa dostane na vrchol. Keď ho už konečne dosiahne, odváži sa pozrieť smerom dole, do údolia. Pred ním sa fantasticky rozprestiera krajina. A teraz to vidí: koľko križovatiek a ciest tam bolo, toľko ich viedlo do cieľa. Mnohé rozhodnutia by ho boli priviedli na vrchol. Ale táto cesta, ktorú teraz spätne sleduje pohľadom, bola jeho cesta...