Vespa? Vespa!!!!

Model 1991

V pondelok bolo strašné počasie. Pršalo, čo je podľa mňa pre túto krajinu viac než typické. Obyvatelia Holandska si však stále nejak nezvykli, a keď prší a to ako fakt že leje, tak nezvládajú šoférovať a všetci stoja v zápche. Rovnako tak aj M s J, ktorí v pondelky obaja pracujú v Amsterdame.
Preto mi prišla len SMSka, že budú meškať, a že mám byť pripravená, že keď dôjdu aby som mohla hneď utekať na jazykovku. Potom prišla ešte akčnejšia SMSka, že teda nič sa nehýbe, budú doma len tak tak, tak plán je taký, že J príde, zatrúbi a keď zbadám že M za ním parkuje (prečo chodia na dvoch autách z toho istého bodu A do toho istého bodu B je na dlho) a ja vybehnem a J ma odvezie a potom po mňa príde M keď skončíme. Plán prebehol perfektne, len malý J celkom nechápal, že čo sa deje a prečo je na pol minúty najstarší obyvateľ domu. (Či to nejak využil na škrtenie mladšieho súrodenca, či vyjedanie čokoládových keksíkov som sa nedozvedela). A ja som si viezla zadnicu na jazykovku v Mercedese a nemusela s vetrom vo vlasoch šliapať 3km ako finišujúci Sagan. (Nie, vážne!!!!! Minule som uháňala/meškala a asi 2 min držala tempo so serióznym cyklistom v kombinéze na cestnom bicykli. Lebo pre to vzdelanie sa to oplatí ;)). Fajne bolo, aj pršať prestalo.

Jazykovka po 2 týždňových prázdninách (lebo Holanďania majú v máji 2 týždne prázdnin nazvané Májové prázdniny. Lebo máj je top a všetci by sme mali mať možnosť si ho užívať naplno. A Holanďania to vedia a preto okrem 2 týždňov prázdnin doňho napchali ešte aj 4 z ich 8 štátnych sviatkov. Ale nie každý rok sa podarí. Napr. 5 máj je voľno iba každých 5 rokov. Vraciam sa k téme.) Jazykovka bola OK dajme tomu, pokecáme o nej nabudúce.

Nastala druhá časť plánu. Skončili sme o 21:48 a tak som sa vydala pred budovu čakať na M a jej auto. Čakám, čakám, dav sa prerieďuje a jej stále nikde. Už som začínala premýšľať, že idem na MHD (na čierno lebo malý T mi schoval čipkartu) keď mi zrazu volá J. Či sme už skončili... Tak premýšľam, v hlave si skladám dokopy nové informácie, začínam hľadať nie bronzové ale biele auto. Ale nič. Keď zrazu vraví, že ma vidí a zloží. A osoba, ktorá zloží telefón nesedí v aute ale na čiernej Vespe!!!!!!!!!!!!!! Vuauvauavuavauuaauuauaaaaa ideme domov na motorke :DDDDDDDDDDDDDDD!!!!!!!!!!!!!!!!! 

Toto by mohol byť J za mládi....                                         Toto som mohla byť ja, ale na brunetu už nepôjdem :P

Takmer takto....

 No ja som bola nadšená ako malé decko na Vianoce, narazila som si tú prilbu na hlavu a naskočila na moju prvú motorkovú jazdu v živote. (OK, je to skúter... ale stále je to viac ako model na ktorom som sa viezla naposledy. Asi v roku 1994???) J bol celkom pobavený ale čo zrobím. Vždy sa treba tešiť z maličkostí. A tak sme šli. A vietor mi vial vo vlasoch, a prepletali sme sa pomedzi autá, a v zákrutách som nevedela či sa nakláňať tak isto ako J alebo do protismeru aby som to "vyvážila", a polku cesty som sa škerila ako blázon, kým som nezistila že to vidno v spätnom zrkadielku. Potom som svoju radosť prežívala už iba vnútorne, a pretavovala ju do tuhého zovretia opierky, vždy keď naskočila zelená a vyrazili sme vpred. Boli to akčné momenty. Najakčnejší prišiel keď J šiel zaparkovať do podzemnej garáže a mojou jedinou úlohou bolo dať si dole helmu. Len ona nešla. Bol tam taký uzáver, (na ktorý som nevidela) a moja jemná motorika si s ním nevedela poradiť.  A tak som sa rozhodla že vytlačiť ju nahor a zodrať kožu z nosa či čela bude dôstojnejšie ako keby ma po 4 min J našiel stáť uprostred ulice ešte stále s helmou na hlave. Predsa len si musím udržať nejaký ten imidž človeka schopného starať sa o jeho potomkov. Podarilo sa, a ako to už býva (šťastný koniec ako v rozprávkach) keď som ten systém uvidela, hneď mi bolo jasné ako sa otvára. Moja povesť so všetkým sa vysporiadajúcej au pair bola zachránená a ostalo už len míňať nadobudnuté endorfíny. (Vydržali cca 24 hod, ale spomienka... tá je večná ;)

Na záver už iba toľko... bodaj by som bola mala v mojom "Bucket liste" že jazda motorkou, alebo aspoň Vespou aby som si to mohla odškrtnúť. Ale nemám. A tak som aspoň musela napísať článok. A škrtám. Viezť sa na motorke.............................................✓

... ale realita je inde :/

(PS: úprimné poďakovanie mojej host rodine, ktorá ho nikdy neuvidí, ale opäť raz potvrdila že ma berie ako au pair - teda sebe rovnú a nie nejakú "slúžku z východu" a zápalisto bojovala o môj príchod na jazykovku včas. Lebo mohli by to mať na háku ale nemajú.)