ešte z pondelka

Dnes som normálne vstala na zazvonenie budíka a všetci sme šli na naše prvé hodiny poľštiny. Z intráku nás brali dve Poľky na električku, bolo nás asi tak do 70, električkár zvonil celý čas čo sme nastupovali a poľské babky o pol deviatej ráno pravidelne rozsadené na všetkých sedadlách krútili hlavami. Na úvod boli raňajky v historickej sále historickej budovy univerzity. Najskôr bol príhovor pani z International Office (bolo mi jej trochu ľúto lebo mala silný prízvuk a väčšina Angličanov krútila hlavami, že nerozumie) ako verí, že sme sem prišli hlavne objavovať kultúru a spoznávať Poliakov ako národ, a že 90% študentov tvrdí, že Wrocław je najlepšia a nikdy nechcú odísť, a že s takýmto čarom sa nikde inde nestretneme ;). Potom sme mohli jesť... keby som mala fotku, dala by som lebo popísať sa to nedá :D ale tak bolo veeeeeeeeeľa rôznych obložených žemlí, dokonca aj s tvarohovou pomazánkou a sladké pečivo a ovocie. Otočila som to, a nie raz :D Samozrejme Škótky sa sťažovali na čaj (na izbe sme už aj riešili to, že nemôžu nájsť čerstvé mlieko... do čaju :D ale ináč sú skvelé a vôbec nie držgrošky. Som rada, že oni ako trojica ktorá sem prišla v stredu sa poskladali na všetky také tie bežné životné potreby + doniesli/kúpili varnú kanvicu. Môj život je o toľko jednoduchší :D

No potom nás rozdelili do skupín – nr. 1 aj s Hannou, mojou spolubývajúcou, a jedným chalanom, čo sme sa všetky 4 zhodli, že vyzerá ako ten herec z Les Miserábles (ten čo hral aj v GG Trippa van der Bilta). No a premiestnili sme sa do ďalšej budovy kde sa učí poľština a majú najrozheganejšie stoličky sveta(len pre zaujímavosť chcem podotknúť že word nepodčiarkol slovo najroz... teda je skutočne spisovné). Je nás v skupine 13 – Cyprus, Belgicko, Holandsko, 2xGrécko, Škótsko, Ja, Kazachstan, Španielsko, Francúzsko, USA, Taliansko – Sardínia, Bulharsko. Učiteľka je taká celkom vtipná, vidno, že ju to baví ale niekedy až bars ukecaná na mňa, ale v pohode. Má taký svojský zmysel pre humor a bojí sa, že ho nechápeme napr. keď sme sa predstavovali tak so mnou riešila komu patria Tatry, teda ja som to chápala ale myslím, že ostatný boli jemne zmätený. Okrem toho ešte vyhlásila Krakowčanov za snobov a zopakovala, že nie je také mesto ako Wrocław. Boli sme tam 2,5 hoďky, prešli si abecedu a predstavovanie a šli domov. Teda väčšina šla do mesta, ja som sa rozhodla prejsť na intrák, cca som skoro vôbec nezablúdila, resp. keď som si to uvedomila pozrela som sa do mapy a potomsom aj v diaľke zbadala naše neprehliadnuteľné intráky tak bolo hotovo. Cestou samozrejme sa ma dajaka babička dačo pýtala, ale čo ja viem... Okrem toho som cestou míňala asi tak 10 -15  hovien postupne, neznámeho pôvodu ale jednoznačnej konzistencie. Potvrdzujem, že nie je mesto ako Wrocław :D. Potom pokračoval bežný deň, aké tu nebudem rozpisovať, lebo vás nechcem zaťahovať do môjho poprekrúcaného životného systému ;). Každopádne som opäť bola nútená ísť do McDonaldu (WiFi) tak som sa rozhodla, že začínam ignorovať výťah a doprajem mojím cholesterolom sa plniacim žilám trochu pohybu – 11 poschodí = takmer celá pesnička od One Direction :D.

Večer bola party o poschodie nižšie tak som sa odpútala od učenia O:) poctivo zobrala svoj alkohol (našla som v Carefoure pod intrákom na spodnom regáli Zlatého Bažanta aj Krušovice aj Staropramen a keďže som nemala tušenia, vzala to najlacnejšie) a vyrazili sme. Škótky mali nejakú orieškovú vodku lebo predavačka im povedala, že sa to môže piť aj s mliekom#obsessed... No na záver môžem povedať, že drvivá väčšina kultúrneho mixu vedela o Slovensku, 75% dokonca aj spomenulo Bratislavu... (vrátane 1 Američana, zvyšné 2 aspoň vedeli o Slovensku nie ČSR,), jedna Poľka mi vypila bažanta, Sardínčana som naučila trik s usmievaním a prikyvovaním, Američanka tipla Škótku že je z UK teda dobre, a ja že vyzerám ako Američanka teda spokojnosť a Angličan z Liverpoolu mi sám od seba pochválil angličtinu :) Pocit pýchy a hrdosti ma vyplavil až na 11 poschodie, keď ostatní pokračovali do baru ale poznámky z Culka ma okamžite dostali späť na zem, takže stále som to ja.