také nič

Nakoľko je môj život obmedzený na kurz poľštiny, učenia sa na fyzickú a jedenie tak sa už do konca týždňa neudialo nič zaujímavé. Naposledy som sa stratila v utorok, keď som si išla kúpiť lístok na stanicu do Brna a opäť raz som nechcene spoznala nové zákutia Wrocławy. Odvtedy už ale chodím na istotu, resp. vždy viem, na ktorej ulici skončím a ako zbytočne nezachádzať. Ten čas keď všetko bolo nové a prekvapivé pominul :). Už nastanú len menšie zmeny keď začnem chodiť na našu fakultu – Wydział Nauk o Ziemi i Kształtowaniu Środowiska. Aj tak som sa ale rozhodla nájsť čo najkratšiu cestu z/do školy poľštiny tak som šla pre zmenu popri Odre a celkom pekne je tam, samé kostoly a mosty a budovu múzea majú komplet celú obrastenú tou rastlinou. Dobre to musí vyzerať v lete.
 

Počas môjho pravidelného kardio cvičenia som už odhalila aj tajné flákačské miesto upratovačiek – plošinka medzi 6. a 7. poschodím. Tu ohovárajú a fajčia a vždy sú strašne prekvapené, že niekto používa schody. Okrem toho som zistila, že smetie nevynášame vonku lebo tu nie sú žiadne bedne, ale na 4 poschodí sa hádže do takej diery v stene. Interesantné ako to potom duní, škriabe  a padá dole.
Včera ešte Škótky uvarili spoločnú večeru (kuracie mäso!!!) takže môžem posilnená naďalej pilne študovať. A nesneží tu. Celou svojou bytosťou čakám na prvé jarné efeméry.