To infinity ... and beyond!: Letíme

Keďže bol 30. marec a 9. apríla som už začínala v mojom hoteli, tak letenka bola jednoznačná. Priamy spoj Bratislava - Palma de Mallorca s Ryanairom, ktorý lietal iba raz do týždňa a to v sobotu. Takže 5. apríla ráno o piatej, som opäť raz vyložila svoj Husky vak na plecia, tentokrát narvatý iba 15 kilami (heh, som si myslela :P) a vydala sa opäť do Bratislavy. A ja chápem, že sa opakujem, ale stále som bola tak trochu mimo z toho, že čo, a ako rýchlo sa deje. Veď ja som posledný pol rok ledva opúšťala teplo svojej postele a všetko odkladala na zajtra. V sobotu pred týždňom som sa do 9 večer dokopávala k dokončeniu životopisu a potvrdzujúcemu mailu na kasting, a ani nie o 7 dní už letím. No, nazvime to šoková terapia.

V ICku som sa striedavo (konečne) učila nemčinu a spala. Celý Ba presun bol naplánovaný do minúty, takže dobre, že sme nemeškali. V buse na letisko sa pridal môj posledný rozlúčkový výbor v zložení Delissa a Ihlička, a Delissa ako sme zistili, v nedeľu po kastingu niekde na intráku stretla Denisa z kastingu. Klasika, šak malý svet ;) A tak som sa šla checkinovať, ale ešte predtým som obetovala tie 2€ na preváženie vaku a ukázalo sa, že naša domáca váha a letisková váha majú od seba ďaleko. Riadne ďaleko. Tak som sa ešte na poslednú chvíľu rozlúčila s pár tričkami a inými zbytočnosťami (ale mi tu sakra chýba teraz to žlté tričko, aj modré s dlhým rukávom!!!!) natrieskala dnu posledné dary na cestu a šla už naostro. A pohoda, už som bola v limite. ÁAAAAAch, ešte sme chvíľu pokecali, ale už začal rad na bezpečnostnú kontrolu na Palmu tak som teda dala posledné zbohom a vydala sa zase sama samučičká čeliť životu inde.

Ako, najskôr ma šoklo, koľko ľudí, a najmä rodín s malými deťmi letí začiatkom apríla na Mallorcu (asi som poznačená tým, že ja som v ich veku lietala akurát tak na Falcovi-mojom matraci- do ríše snov) ale bola tam aj nejaká maďarská školská trieda, staršie páriky atď. Zlatý moment bol keď jedna mamička vykladala všetky veci na ten pás, kočík, tašky a proste všetko, a už nemala kam dať dieťa (max. pol roka) tak ho proste podala tomu securiťákovy, a ono sa tam úplne v pohode mu usalašilo na rukách. To sme všetci zrobili také že aaaaaaahhhh :D

No a o pol hodinu som už stála v poslednom letiskovom rade, myslím že boarding. Samozrejme sa tam nahrnula kopa ľudí, hneď ako začali, tak ja som si povedala, že mm, už som skúsený cestovateľ a sadla si vedľa a už až keď bol v rade posledný pár tak som sa postavila. A čuduj sa svete, neposlali ma medzi ostatných čakajúcich na sedačkách, ale už priamo do chodbičky. Tam už stálo asi 10 ľudí a debatovali, že ako asi nejaký omyl lebo oni si nepriplatili prednostný nástup, ale tak ja som len prešla okolo dopredu, lebo šak ako pohoda, nechápem, že nechápu, že to proste máme sedadlá vpredu tak aby sme potom nezavadzali (sa hrám na profíka, ale tak samej mi to došlo len vďaka týždeň starému príbehu ako sa moji rodičia tlačili cez pol lietadla na ceste do Ríma. :D) A tam už stál jeden biznismen a aj jeden chalan v oranžovej mikine s nápisom ANIMATION, s pohľadom akože som nad vecou, toto je moja každopolročná rutina, tak som zaujala rovnaký. No a potom sa otvorili dvere a ako som naťahovala krok tak som toho chalana obehla. Keď sme vstúpili už priamo na letisko, (nemali sme tunel iba schodíky) tak už bol predo mnou len ten pán. a ten sa pred schodíkmi galantne otočil, že dámy majú prednosť, takže som hviezdne prvá nastúpila do lietadla a cítila sa už totálne dôležito, skúsene a 5* (ak to vôbec je nejaký reálny pocit :D). A moje domnienky sa potvrdili, sedela som hneď v druhom rade pri okienku. A to bol koniec pekného letu. Totižto asi po 5 minútach nastupovania okolo prešla partia 5 chlapíkov, všetci tablety v rukách s veľkými hodinkami, hlasitosť rozhovorov na pol lietadla vďaka čomu všetci vieme, že mu pípla SMSka že mu niečo odišlo z účtu tak asi jeho stará nakupuje keď je v Blave :P, čo si on myslí o stewardovi (pííííp) a že to sa mu EŠTE NESTALO aby mu pri nástupe do lietadla kontrolovali lístok (mne sa to stalo vždy a pointou je že mi letuška chcela ukázať kde presne mám sedadlo... ale tak to ja asi nelietam takými spoločnosťami na aké sú oni zvyknutí :P). No proste každý ich mal dosť ešte sme ani nevzlietli.

Dúfala som, že uvidím hlavné mesto zhora ale sme to stočili nejak inak a potom už šlo Rakúsko, myslím si že Alpy, Taliansko, more, Mallorca. Pekná bola, tak z vrchu na prvý pohľad.