Zo života začínajúcej rugbystky (časť 2.)

Víkend sa niesol v znamení hľadania kopačiek. Lebo áno, rozhodla so sa, že toto je šport pre mňa ;) (aspoň na tento rok.) Cítila som sa tak trochu hodená do vody, lebo o kopačkách samozrejme vôbec nič netuším. Dostala som len tip na lacný obchod so športovou obuvou... Po prečítaní pár rad na internete som sa dozvedela akurát tak že kopačky na rugby by mali mať o jeden kolík menej a že jednotlivé tipy závisia aj od pozície kde človek hrá... Takže mi neostávalo nič iné než riadiť sa klasicky žensky, výzorom a cenou :P :D

V sobotu som prešla Haag a v nedeľu sme vyrazili s Júliou až ku nemeckým hraniciam do outletu v Roermonde. Najviac ma hnevalo. že som si vôbec nepamätala aké kopačky mali ostatné baby a tak som doslova tápala... Strašne veľa modelov bolo v brutálne výrazných farbách od fosfor žltej cez ružovú atď... Ďalej všetky možné značky, klasicky Nike, Adidas... Ale čo ak sú fosfor zelené Nike rezervované len pre extra super hráčov???? Čo ak si kúpim Pumy a prídem na tréning a všetci budú mať obyčajné čierne šupariny?????? Čo ak sa netrafím do svojej pozície a kúpim si topánky čo vlastne vôbec nie sú vhodné???? Budú to peniaze vyhodené oknom? Bude ma typicky ženský kolektív za chrbtom ohovárať, že čo si o sebe myslím, že dôjdem na druhý tréning a mám strieborné Adidasy rezervované len pre najväčšie hviezdy tímu??? (pochopia niekedy, že vlastne ja na ne mám právo lebo ja som už navždy hviezdna Hviezdička kamkoľvek pôjdem??? :D)... Nebudem klamať, neverila som si vôbec... Predsa len je jedna vec si kúpiť kopačky a druhá je si ich po prvý krát v živote obuť. Asi preto by deti mali so športom začínať v mladom veku... ešte to všetko tak neprežívajú :D Možno so myslíte že to až veľmi riešim ale tak to bolo a chcem to zachytiť verne :P :D A ako sa píše v mojej najobľúbenejšej knihe: "Postavu začína hrať od topánok."
Ale tak ako to už pri ženách a nakupovaní býva, našla som víťazov. Posledný kus, dokonca výstavný takže cena bola prudko dole, vyzerali celkom pekne (svetlomodré s fosfor oranžovou, čo sa mi hodia k jedným kraťasom ;)) ale nie úplne hviezdne-do oka bijúco a ako vždy rozhodol fakt že to bolo moje číslo. (To sa pri kopačkách pohybuje od 41 do 43 z čoho nie som vôbec nadšená :P). Spokojná s nákupom som sa začala tešiť na stredajší tréning, až kým... až kým so sa opäť nezačala báť... :D

Ale hrdinsky som vyrazila na tréning, spolu so statnými babami sa prezula a bolo. Nikto sa ani neobzrel... Začali sme behom, rozohriatim, chvíľu sme hrali, potom sa rozdelili na predákov a zadákov (netúším správnu terminológiu v slovenčine (v podstate ani v angličtine ani v holandštine :D) a moje topánky zostali bez povšimnutia. Až kým ma nebolo potrebné niekam zaradiť.
"A teda zatiaľ sa ti to páči?"
"Myslíš, že budeš chodiť aj s nami hrať?"
"Noooo hej, už som si kúpila topánky..."
Všetci kuk na topánky...
"Super, tak možno už budúci týždeň budeš hrať zápas... zatiaľ sa postav ako krídlo."
A bolo. Zjavne môj výber nepobúril (ani neohúril) a proste sú to kopačky. A ja som žena hrajúca rugby ;)

Do konca tréningu sme už potom iba trénovali rôzne situácie, ja so teda zistila že je 15 hráčov v tíme a každý ma svoju pozíciu so svojími "povinnosťami" a názvom. Ja som teda ľavé krídlo a ku koncu sa mi už aj clekom darilo. Nepadali mi lopty a keď som ich dostala tak som mohla bežať až kým som neskórovala. Paráda nie? Až kým som si na ceste domov neuvedomila, že mi asi v ceste bude stáť niekto z druhého tímu... A o tom som sa presvedčila už v piatok ;)