Zo života začínajúcej rugbystky (časť tretia)

V piatok bol totižto špeciálny tréning. Mali sme hostí z druhého klubu, ktoré s nami prišli trénovať a trochu nám ukázať ako to tak chodí. Náš tím je totiž veľmi mladý (hráčsky aj existenčne) a teda rady skúsených sa vždy zídu. Len tentokrát to možno bolo až trochu moc :P aspoň na mňa :D

Trošku uvedenie do deja, je nás v tíme okolo 15/20, niektoré z dievčat hrali ako deti a potom prestali, pár ich hralo v iných tímoch. Patríme pod Haagsche Rugby Club (http://www.haagscherugbyclub.nl/) ten teda má svoju históriu ale babský tím začal fungovať až minulý rok a tento rok je prvý krát čo hrajú/me ligu.

Hráme v druhej lige, okrem toho v Holandsku existuje ženská aj prvá aj "Ereklasse" čo je teda niečo ako extraliga. (Kto by chcel sledovať naše víťazstvá a prehry http://www.erugby.nl/pub/nrb/2015-2016/Tweede_Klasse_Dames_Zuid/index.htm) No a už spomínaný tím z Utrechtu hrá ako inač extraligu... Teda skutočne sme sa mohli učiť od tých najlepších.

Tréning začínal klasicky, prišli aj nejaké baby ktoré som videla naživo prvý krát (ale z facebooku ich už mám trochu preťuknuté ;) a po pol hodinke sa ku nám pripojili aj Utrechtčanky. Najskôr sme s nimi mali warming up, videli nejaké nové cviky, celkom sa chytali a občas aj nie :D (Všetko prebieha strašne rýchlo, zoraď sa po štvoriciach, teraz choď, teraz bež tam, teraz stoj tu...) Mne samozrejme veľmi nepomáha, že je to všetko v holandčine a teda keď nerozumiem, a pozerám sa na naše baby že čo robia ony a ony chaosia... No, ale tak o pár mesiacov už budem iba s láskou spomínať na moje hlúpučké začiatky a už sa tomu iba smiať, však? ;)

Každopádne potom prišiel zlatý klinec programu, priateľský zápas, 2x10 min. (V realite sa hrá 2x40... veľa ne??? Rugby ma neustále prekvapuje a fascinuje svojou komplexnosťou na totálne zničenie človeka :P). Vytiahli sme chrániče na zuby, zaujali pozície a bolo. Tempo neskutočné, 2x som sa aj zaprela plecom (aj keď neviem či si to protivník vôbec všimol), asi 3/4 som nestihla zachytiť útočiacu hráčku, ktorú som už samozrejme ani nedobehla a teda skórovala a tak. No sú proste iná liga. Vyhrali myslím 18:0. Celkovo to hodnotím ako vitaj v realite :DDD Máš čo robiť :D.

Samozrejme náš tréner nás pochválil, že sme si vyskúšali, videli, a v nedeľu to bude ľahšie. Že aj iné tímy z extraligy z Utrechtom prehrávajú na nuly a teda to nie je vôbec hanba :D Osobná poznámka bola, že na prvý zápas som hrala dobre. Asi najväčším prínosom pre mňa bolo, že som zistila, že keď si tak na tréningoch jedna ľahne na trávnik a má loptu, druhá pribehne a nahne sa ponad ňu a tretia pribehne a vezme loptu tak to proste nie je len taká sranda... Ono to tak fakt je v realite!!!!!! Prenikám stále hlbšie do tajov tejto hry a teším sa na nedeľu kedy idem s našimi na zápas a tak asi aj konečne uvidím ako to celé dokopy vyzerá a čo sa vlastne deje kvôli čomu. Okrem toho, vedeli ste, že v rugby sa nesmie prihrávať dopredu? Vždy len dozadu. Koniec.