(Z korespondencie Presovskych dam, roku Pana 2016).
Dňa piatok, 26. februára 2016 jana hrabcakova <hrabcakovajana@gmail.com> napísal(a):
Takže toľko zatiaľ k tejto téme ktorá momentálne hýbe mojim svetom :DDDA hlavne som rada, že to riešim tuná a nie na SVK, aj keď mi je jasné že sa zase pár mesiacov nedoplatím poistky :P, tak proste nemôžem zatiaľ jednu sťažnosť dať na hol. zdravotníctvo, prístup absolútne ľudský, profesionálny, príjemný, všetko vysvetlené, žiadne extra čakačky... No hej... za krásu sa platí :PUž teraz keď viem že to nie je rakovina tak sa tak akože teším, predsa len nová skúsenosť, zážitok a tak... A budem mať proste svoj vlastný príbeh keď sa niekde začnú rozoberať historky zdravotné ;) Samozrejme také asi 3% sa ešte vždy boja (hlavne po večernom internetovom čítaní a pár príbehoch ďalších ľudi :P ale čo už, bude ako má byť.)Takže to už mi tak trochu zliplo a zaujala som vážny postoj že teda asi to budem musieť riešiť. Tak som sa ešte pár dní odhodlávala, snažila sa nájsť nejaké info na nete ale nakoniec som to vzdala, nabrala odvahu a šla rovno k zdroju vedomostí o holandskom zdravotníctve a teda sa spýtala Muriel či keď chcem ísť ku gynekológovi či mi treba papier od obvoďáčky. Že hej, že vtedy ma skôr objednajú, že je to takto jednoduchšie, no a keď zo mňa tak nejak vypadlo že teda som si našla hrčku tak len to chcem ísť prešetriť nech mám kľud tak Muriel že to treba čo najskôr, že ma hneď zajtra ráno objedná k našej a že potom uvidíme. Ale že sa jej zdá že tu to nerieši gynekológ. No proste bola z toho zostresovaná viac ako ja :PTakže tak nejak celkovo nevzrušená a s hrčkou skoro zabudnutou som sa vo februári vrátila do NL, a asi po pár dňoch ma napadlo, aha, skoro som na ňu zabudla, idem skúsiť či tam ešte je. A neviem či to bolo tým že som sa o ňu dlhšie nezaujímala alebo či je to proste fakt, ale bola tam, a väčšia ako pred tým...Niekedy po novom roku som si len tak náhodne pri sprchovaní nahmatala hrčku v prsníku, pozerám hmmmm hrčka. Snažím sa rozpomenúť na všetky tie veci čo počúvaš a nevenuješ tomu pozornosť, lebo tebe sa to nestane, čo s tým robiť a jediné čo mi nejak utkvelo v pamäti za tie roky rozdávania narcisov je že prsia by si si mala samovyšetrovať každý mesiac a pozorovať zmeny... počas cyklu sa totiž hormóny aj prsia menia. Ok, budem to pozorovať ;). Tak šiel čas, bola som doma na ples, medzi rečou s pár ľuďmi som spomenula že, uuuu mam hrčku na prsníku asi pôjdem k doktorke a)nech mi povie že to nič nie je - verzia pre kamošky a všeobecný ľud b)lebo samozrejme umieram na rakovinu a toto je naposledy čo sa asi vidíme - verzia pre mamku, lebo už keď ma vlastná mamka nepoľutuje tak kto??? (mamka robila daňové priznanie, na ľútosť nebol čas :P) (ale aj tak je to najlepsia mamka na svete a stara sa a mysli na nas kazdu chvilu, kazdy den)Takže začnem témou ktorú teraz riešim a kvôli ktorej aj vlastne píšem, lebo som chcela aby si vedela ;). Zdravie. V polke marca idem na operáciu tak môžeš držať palce, nič extra vážne ale áno, dosiahli sme vek chodenia po doktoroch :DA keďže ja rada píšem a ty rada čítaš tak poskytnem aj komplet celý príbeh ;)
No v stredu poobede som isla len k obvodacke, tá ma prehmatala, najskôr ju nevedela nájsť, lebo ona je tak tajne ;) ale keď som jej ju našla tak bolo vidno že teda uuuf, slečna to nebude len tak a dala mi papier na ultrazvuk a specialistu. Že teda hrčka tam je a ona k tomu nevie nič viac povedať ani vyšetriť. Tak som bola celkom rada že to potvrdila :P lebo ja už som mala aj také myšlienky že čo keď tam proste nebude? Že mi len šibe a nič tam nemám, alebo som debil a nejakú normálnu časť prsa som si pomýlila alebo čo... no proste pre mňa neznáme územie :D
Vo štvrtok som tam volala, objednali ma hneď na pondelok tak som bola rada že to ide takto po masle, aj keď teda samozrejme celý víkend som to citila, že umieram na tu rakovinu, prezerala celý internet atď... Tu to tak funguje ze vacsina specialistov je pod nemocnicami, tak v pondelok to som šla už rovno do nemocnice, tam ma najprv zase presetrila taka doktorka ale uz som bola priamo na prsnej klinike, ona ma poslala potom na ten ultrazvuk a ze ked bude treba tak mi spravia aj biopsiu z toho a ze potom jej radiolog posle vysledky a to preberieme ake su moznosti. Den pred tým sme mali zápas, moje čerstvé modriny nezostali bez povšimnutia :P ale tak sme pokecali o rugby, radiológ aj poznal náš klub, že dobrá atmosfére a že som teda tough lady ;) No tak radiolog mi tam nasiel ze je to fibroadenom taze v podstate nezhubný nádor ale že dosť veľký, 2,6x1,3cm lebo vravel ze aj ked to vidi na sone ze je to nezhubne tak uz musi spravit aj biopsiu koli protokolu. Biopsia tiez ze je to nezhubne vysla. Tak potom som sla s vysledkami zase k tej doktorke, ona že by to teda odporúčala vybrať lebo je to veľké a to aj znamená že to stále rastie, že buď sa dá ihlou ako biopsia aže to vycucnú alebo normáne operácia a vyrezať. Zavolala aj chirurgičku jednu co tam prave bola aby sa ona tiez vyjadrila. Tak ta povedala ze na operacku, celkova narkoza a rez bud zboku alebo pri bradavke. Aj ked tam vravela ze ist okolo bradavky je pre nu lahsie ale do buducnosti by som mohla mat komplikacie s kojenim... No a že ako mam si to všetko premyslieť, že oni tiež ešte budu mať na obed poradu celý tím čo ma videl a že dajú mi vedieť ako presne by chceli oni postupovať a ona mi potom zavolá. No a mi volala podvecer a ze teda sa zhodli ze uz je to take velke, ze jedine operacne ak to chcem vybrat. Lebo da sa aj tak ze len ihlou a to akoby vycucnu na radiologii, ale ze to uz je prilis velke na to. Ze teda oni by tu operaciu odporucali, lebo ze ked je to take velke tak ze to znamena ze to stale rastie a teda mensie to uz nebude tak zbytocne to odkladat, lebo tou velkostou sa to bude iba stazovat vsetko. Ze maju 4 velmi dobrych chirurgov co si mozem vybrat, oni su to vlastne co som si pozerala na stranke tak tym ze su na tej prsnej tak vacsina z nich su ako taky specializovany ze onokologicky chirurgovia, ja som sa uz s tou jednou zenou bavila ale mne je to asi jedno, ci zena ci chlap ci kto. No tak som na druhý deň volala že teda chcem operáciu lebo prečo nie? :D A tiež proste budem mať väčší kľud keď budem vedieť že je to preč. Hlavne som bola maximálne rada že to všetko takto rýchlo som vybavila, pod jednou strechou a v podstate v utorok večer som povedala Muriel a v pondelok na obed som už vedela že pohoda, nič vážne, bežný problém dievčat môjho veku a dnešnej doby. Tak ona že dobre, že teda to začne zariadovať, že sa mi ozve. Najskôr vyšetrenie u anesteziológa a potom operácia. Operácia cca 40 min, celková narkóza, keď sa preberiem, tak po pár hodinách môžem ísť domov takže budem spať pekne v mojej postieľke ;) Stehy sa samé rozpustia, po týždni kontrola ako sa to hojí a potom po nejakom čase ešte jedna či je všetko v pohode. Predpokladám asi tak 2 týždne bez rugby. Už mi prišiel aj list, 7.3 mám vyšetrenie u anesteziológa, s tým mi prišiel aj taký dotáznik kde seriózne vyplňujem všetko info typu či sa mi rýchlo robia modriny (AAAAAANNNNNNNNNOOOOOOOOOOOO :D) a či chodím v noci na záchod viac ako jeden krát :P a 28 stránková knižočka (po holandsky :P) ako sa pripraviť na operáciu a všetko. Nejak sa tým prelúskavam, mám podčiarknuté pasáže na preklad k Jorisovi alebo Muriel :D zatiaľ viem, že nemôžem mať lak na nechty ani telové mlieko v deň operácie :P. Oerácia 16.3. Uuuuuuuuuuuuuuujeeeeeeeeeee :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára