Po dlhej zime a ničnerobení som 29. marca o 22:30
nasadala na bus do Bratislavy pripravená takmer na všetko. Menil sa čas, menil
sa prezident a nakoniec sa menili aj moje plány. Po napoly prebdetej
napoly prespatej noci v buse som myslela, že si nechám veľký vak na
stanici ale keďže zmena, tak práve v túto nedeľu otvárali až o 10tej. Takže som sa s ním statočne vydala hľadať McDonald s vidinou raňajok. Ale
všetky McDonaldy otvárali tiež až o 10 a to som už musela byť v Ružinove
takže som mestom putovala hladná (ale vnútorne naplnená radosťou z výsledku
volieb ;)). Už ako ostrieľaný Bratislavčan-častý návštevník, som došla do hotela
na ružinovskom sídlisku (celkom sranda, paneláky, paneláky, zrazu kostol a potom
hotel) a išla si umyť aspoň zuby na WCko. A bola som vychystaná na
pracovný pohovor :D
Najskôr sme dostali číselka (skoro ako superstar, predsa len
bol to „kasting“ :D), odovzdali svoje životopisy (ja som na svojom krvopotne
pracovala až do 9 večer, najskôr kvôli čo najlepšej foto a potom vďaka
mojej schopnosti pretvárať .doc na .pdf a podobne :P) a čakali. Bolo
nás tam asi 20 ale postupne prichádzali ďalší (zmenu času si neuvedomili len
2), konečné číslo bolo asi 50 ľudí. Už tam boli aj Taliani, tak prebiehali také
nenútené rozhovory aké jazyky ovládame, kedy presne môžeme začať a tak.
Takže už bolo potrebné sa usmievať a byť veľmi spoločensko/sociálne
aktívny. Našťastie sa na mňa zapozeralo jedno dievča až som si uvedomila, že sa
poznáme z Brna tak sme sa hneď dali do reči a museli sme vyzerať
veľmi priateľsky lebo sa k nám pridala aj Radka a nakoniec ešte Denis
takže už sme boli veľká partia 4 debatujúcich priateľských spoločensko sociálne
aktívnych usmievajúcich sa mladých ľudí. A to ešte ani kasting nezačal. No
nezamestnaj nás...
Po úvode a predstavení všetkých spoločností
(Prostaff - SVK sprostredkovateľská
agentúra, CdA Espaňa – Animácia na Mallorce a Majuli – Animácia v Taliansku)
nás podelili do skupín a prišlo prvé kolo, mali sme si nacvičiť krátku
pohybovú zostavu na nejakú hudbu. U nás sa toho chopila nejaká baba s tričkom
Zumba, ktorá už robila animátorku, spravila nám takú v pohode choreografiu
(ako sa ukázalo oproti ostatným až príliš jednoduchú) a boli sme
pripravení pre javisko. Tam som vedela že musím dať maximum lebo oproti davu
jazykovo zdatných a skúsených animátorov som si myslela že tanec je moja
jediná šanca zažiariť. Ešte dupľom keď Denis spomenul, že má pripravených 20
vlastných choreo keby chceli vidieť. A Radka bola hip hop tanečnica. Tak
som sa narvala hneď na začiatku do prvej rady nech ma vidno :D
Keď odtancovali všetci, tak mohli niektorí ukázať vlastné
choreografie (Denis napríklad ;), ale aj jedna baba čo dala brutálnu
gymnasticko-tanečnú zostavu. A potom si ešte niektorých zavolali späť a jeden
chalan im tam priamo predtancovával a museli sa hneď chytať. Ja som medzi
túto tanečnú smotánku nepostúpila takže som tak trošku začala strácať nádej
lebo mojím jediným tromfom už bola iba časová dostupnosť ak bude treba od
zajtra až navždy.
Druhé kolo bola práca s mikrofónom a tu sa
to trochu preriedilo, lebo pár ľudí odišlo, že teda toto nie... Našou úlohou po
skupinách bolo sa predstaviť ako animačný tím, každý sám za seba, pár viet v čo
najviac jazykoch čo môže. Ja som bola akože športový, a dala som to celé
po anglicky ako väčšina, aj keď som mala v životopise že nemčina basic. A Taliani
sa ozvali, že teda nech to poviem po nemecky. Tak ja som napla celý mozog, asi 10 sekúnd premýšľala, napadlo ma asi 80%
prejavu po holandsky ale hrdo môžem povedať že po 9 rokoch nemčiny v škole
a 4 rokoch pauzy som zo seba nedostala ani ň. Tak teda boli trochu
sklamaný... aj ja. A aj keď som vo vnútri priznala zdrvujúcu porážku,
navonok som udržala spoločensko sociálne aktívny úsmev.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára